piatok , 14 december 2018
Domov > Články > Bábätko treba ,,rozmaznávať‘‘

Bábätko treba ,,rozmaznávať‘‘

Share Button
Babatko

Foto zdroj: freedigitalphotos.net; autor: David Castillo Dominici

Keď máte doma bábätko, poznáte ten nenahraditeľný pocit šťastia, keď sa na vás usmeje. Alebo keď sa zo srdca smeje nad ,,opičkami‘‘, ktoré mu predvádzate. Sleduje každý váš krok a teší sa, keď mu venujete pohľad či pohladenie. Pre rodičov neexistuje nič krajšie ako šťastné dieťa. Samozrejme, nie je to iba o hrách. Po narodení bábätka čaká jeho mamu a otca neľahká úloha: vychovať svoje dieťatko čo najlepšie. Mnohých zvykne prepadnúť panika, strach, predovšetkým ak ide o prvého potomka. Preto nie je nič nezvyčajné, keď rodičia vyhľadávajú informácie v rôznych knihách, či na internete. Pravdepodobne ste už počuli rady ako: ,,Nenos ho na rukách, lebo ho rozmaznáš; Musí byť od narodenia v postieľke, lebo inak ho už z manželskej postele nedostanete; Keď plače v postieľke, netreba sa nechať obmäkčiť,…’’Na druhej strane, keď dieťa plače, trhá vám to srdce. Niet divu, že sa samých seba pýtate: ,,Ako vedieť, kde je pravda? Čo je najlepšie pre moje dieťa?‘‘

Voľakedy múdre knižky ani internet neboli. Bola iba žena, muž, dieťa a ich spoločné chvíle. Mama sa riadila vlastnou intuíciou a konala podľa toho, čo im obom vyhovovalo najlepšie. Dieťa bolo po narodení tam, kde má svoje miesto, pri svojej maminke. Bolo nosené v šatke, kde cítilo maminkine srdiečko, spalo s maminkou, kde taktiež vnímalo jej prítomnosť. Mama pri bábätku varila, upratovala, pracovala, chodila s ním na návštevy, von,… Nemusela sa obmedzovať a vyhýbať spoločnosti, lebo bábätko jej spokojne spinkalo v šatke. Keď dieťatko potrebovalo mamu, nemuselo nahlas plakať, maminka bola predsa s ním.

Predstavte si bábätko po narodení. Všetko je preňho nové. Jediné, čo mu je blízke, je tep maminkinho srdiečka a hlasy rodičov a súrodencov. Ostatné nepozná. Potrebuje nabrať istotu. Kde ju však získa, ak nie pri mame?

Ked bábätko plače, má na to dôvod.Či už je to blízkosť maminky, pohladenie, papanie, alebo ho niečo bolí. Treba mu dať to, čo si pýta. Keby sme ho nechali plakať samé v postieľke, stoličke či ohrádke a urobili by sme to viackrát, zlomili by sme mu srdce. Zvyklo by si na to, že mama nie je. Je len postieľka, ohrádka s hračkami, žiaden pohyb, žiaden tlkot srdiečka. Tento pocit sa mu však zaryje hlboko do duše a bude si ho pamätať. Pocit, keď po niečom veľmi túži, ale nemôže to mať. Maminka neprišla, nechala ho plakať. Ziaľ, tento pocit sa ho môže držať celý jeho život. Pocit, že niečo hľadá, po niečom túži, ale nenachádza to.

Naproti tomu dieťa nosené v šatke, prípadne na rukách, či v nosiči pri maminke alebo inej osobe, spiace pri maminke a keď cíti tlkot srdiečka, to ho robí šťastným. Maminkina blízkosť mu dáva istotu, že je to tak, ako to má byť, pocit naplnenia. Tento pocit sa mu taktiež uloží do podvedomia a bude vedieť, že toto je správne, takto sa má cítiť.

Deti, ktoré boli prvé roky života pri mame, si naplnili svoju túžbu po jej blízkosti a nabrali istotu potrebnú do ich ďalšieho života. V neskoršom veku sú oveľa samostatnejšie a spokojnejšie ako deti, ktoré svoju maminku v prvých rokoch ich života pri sebe nemali a cítili pocit nenaplnenej túžby po jej blízkosti.

Aj dojčenie je oveľa jednoduchšie, keď má mama dieťatko pri sebe v šatke a v posteli.

Dajte na svoj materský inštinkt a riaďte sa srdcom. Doprajte sebe a svojmu bábätku spoločné chvíle, rozmaznávajte sa navzájom. Užívajte si to naplno, pretože čas rýchlo beží a tie chvíle, keď je dieťa maličké, sú jedinečné. Vy ako mama cítite, čo je pre vaše dieťatko to najlepšie. Všímajte si jeho signály a doprajte mu pocit šťastia a naplnenia. Keď dieťa plače, je to preto, lebo mu niečo chýba. Treba mu dať to, čo si pýta. Jeho plačom by ste zlomili minimálne dve srdiečka-jeho a aj to vaše. Detstvo má len jedno. My, rodičia, sme tí, čo našim detičkám môžeme dať to, čo najviac potrebujú a žiadajú-našu prítomnosť a našu lásku.

2427 Zobrazené celkovo 3 Zobrazené dnes

O autorovi Zuzana Jančoková

Zuzana Jančoková
Teším sa, smejem sa, milujem a robím to, čo ma baví. Mám rada ľudí a som šťastný človek. No nebolo to vždy tak. Zdravou stravou som dosiahla okrem zdravia a energie aj duševnú pohodu. Šťastie a zdravie spolu úzko súvisia a jedno bez druhého nie je ono. Schopnosť lieciť sa máme v sebe, len jej treba uvoľniť cestu a načúvať svojmu telu. Chcela by som všetkým, ktorí v sebe cítia potrebu vo svojom živote niečo zmeniť, pomôcť cestou inšpirácie.