utorok , 12 december 2017
feng-shui-468x606.jpg
Domov > Články > Geneticky modifikované potraviny a ich vplyv na naše zdravie

Geneticky modifikované potraviny a ich vplyv na naše zdravie

Share Button
ID-10021247

Foto zdroj: http://www.freedigitalphotos.net; Autor: Simon Howden

Geneticky modifikované potraviny. Tieto slová rezonujú poslednou dobou alternatívnymi, ale už aj komerčnými médiami čoraz silnejšie. Mnohé z článkov na stránkach o zdravej výžive varuje pred ich extrémnou škodlivosťou, máloktorý autor však uvádza podrobnejšie detaily a mechanizmus ich poškodzovania ľudského organizmu, i životného prostredia.

Pre analýzu celého problému sa však musíme pozrieť do histórie potravinárskeho i farmaceutického priemyslu, a taktiež na mechanizmy pôsobenia samotnej chémie toxických látok obsiahnutých v geneticky modifikovaných plodinách a výrobkoch z nich, ktorých je na našom i medzinárodnom trhu naozaj mnoho.

Vlastníkom práv na patenty výroby a pestovania modifikovaných plodín je americká farmaceuticko-potravinárska korporácia Monsanto. V roku 1970 táto spoločnosť vyvinula herbicídnu látku názvom Glyfosfát. Jedná sa o skrátený názov Fosfátu Glycínu, teda fosforylovanej aminokyseliny. Práve táto látka je najčastejšou a najdiskutovanejšou zložkou geneticky modifikovaných semien, i rastlín pre svoje herbicídne a pesticídne vlastnosti. V dnešnej dobe je využívaná pre odstraňovanie škodcov a buriny z polí geneticky modifikovaných plodín, ktoré sú vďaka svojej, ako si neskôr ukážeme nechutnej a tiež škodlivej úprave voči tejto látke odolné, dokonca schopné samotné toxíny produkovať. Glyfosfát je teda zložkou celosvetovo exportovaného herbicídu Round-Up od Monsanto, ktorý sa využíva bežne pri pestovaní plodín, putujúcich priamo na váš tanier, pričom by mali byť biologicky bezpečné. Výskumy však ukazujú, že hoci sa v prípade Glyfosfátu jedná o ľahko degradabilnú látku, zanecháva na živých organizmoch značnú stopu.

Experimenty na myšiach ukázali, že u samcov táto látka interferuje s metabolizmom mužského hormónu – testosterónu, pričom znižuje jeho krvnú hladinu, čo samozrejme pôsobí zhubne. Znižovanie aktivity pohlavných hormónov vedie nielen k strate reprodukčných schopností, ale aj postupnému vývoju príslušných porúch, napr. onkogénnych chorôb pohlavného systému. Výskumy na ľudských bunkových kultúrach placenty, in vitro, teda v skúmavkách, ukázal, že Glyfosfát interferuje aj s metabolizmom estrogénu, teda s jedným z hlavných ženských pohlavných hormónov. O nebezpečenstve a zhubnosti takéhoto vplyvu chemikálií na ľudský organizmus asi v tomto prípade ani netreba hovoriť, je jasný a potenciálne tiež vysoko karcinogénny. Herbicíd Round-Up je napriek vyššie uvedeným faktom stále predávaný a GMO pestované po celom svete, avšak vlády mnohých krajín už reagovali na varovania odborníkov a pestovanie týchto plodín pozastavili, alebo úplne zakázali, tak ako sa udialo doteraz v Rakúsku, Maďarsku, Poľsku, Veľkej Británii, ale aj Peru, či Rusku. Medzinárodný trh je však stále vrchovato naplnený škodlivými produktmi, ničiacimi hlavne ľudský reprodukčný, endokrinný ale pravdepodobne aj tráviaci a vylučovací systém. V prípade tráviaceho systému je u Glyfosfátu potenciálne riziko neúmerného zvyšovania pH, ktorého zhubný dopad už pozná aj väčšina laickej verejnosti. Najzarážajúcejšia vedecky, i sociálne však zostáva interferencia herbicídu pre GMO, Glyfosfátu s ľudskými pohlavnými hormónmi. Štúdia Brémskej medicínskej univerzity z roku 2013 totiž ukázala, že cca 43% testovaných Európanov malo vo vzorke moču pozitívny test na aktívnu látku herbicídu Round-Up, čo je alarmujúce. Vlády mnohých štátov už príkladne odpovedali konaním, slovenská však neustále volanie evolúcie 3. tisícročia ignoruje, čiže priemerný Slovák je neustále vystavený vysoko toxickým vplyvom Glyfosfátu.

Bacillus Thuringiensis, baktéria, ktorej gény sa používajú pre genetickú modifikáciu potravín pre zvýšenie ich odlnosti voči herbicídom a produkciu vlastných toxínov.

Glyfosfát je herbicíd, teda látka likvidujúca bunkové štruktúry tela rastliny (hoci postupne), preto sa spoločnosť Monsanto ďalej snažila vyvinúť plodiny, resp. modifikované semená originálnych, zdravých plodín, ktoré by produkovali rastliny odolné voči tejto toxickej substancii. V rozvoji technológie paradoxne napomohla napredovať európska, belgická, spoločnosť Plant Genetic Systems v roku 1995, dnešná súčasť Bayer Crop Science, ktorá genetickým experimentom v roku 1985 informovala svet o skutočnosti, že zemiaky obsahujúce gén – správne čítate – baktérie Bacillus Thuringiensis – vykazovali zvýšenú odolnosť voči škodcom, hlavne hmyzu, ktorý bol po ich požití intoxikovaný, aj usmrtený. Vedenia potravinárskych firiem po celom svete projekt natoľko zaujal, samozrejme hlavne Monsanto, že sa v následných výskumoch preukázalo, že rastliny s génom Bacillus Thuringiensis sú vysoko odolné voči herbicídu Round-Up a jeho aktívnej látke Glyfosfátu, a to práve preto, že sú geneticky “zvyknuté” na prítomnosť toxínov. Okrem odolnosti na Glyfosfát totiž produkovali svoj vlastný, tzv. BT-toxín, insekticíd, ktorý spôsoboval usmrtenie hmyzích škodcov. Vtedy už nikomu nevadilo, že geneticky modifikované plodiny s génom bacilu navyše vyrábajú ešte aj vysoko toxický Beta-Exotoxín, plán bol pre svoju vysokú ekonomickú výhodnosť pripravený a kocky hodené. Západní pestovatelia a farmári, zlenivení modernými praktikami využívania pesticídov, zabudli využívať systém „Crop rotation“, teda striedavého pestovania rôznych plodín na jednotlivých poliach, čiže bojovali s tonami škodcov v podobe buriny i hmyzu a Monsanto prišlo s riešením – použite naše geneticky modifikované plodiny a herbicíd Round-Up! Že táto substancia takmer okamžite zabíja hmyz, ktorý sa pokúsil GMO konzumovať, asi nikomu nepripadalo divné, alebo ak áno, zvuk šuštiacich dolároviek zrejme dotyčnému veľmi rýchlo zakalil zrak i rozum. Prvé geneticky modifikované zemiaky sa začali predávať už v roku 1995, neskôr po roku 1996 prišla na medzinárodný trh kukurica, sója, paradajky, repka a dokonca aj losos pre potravinársky chov.

Spôsob modifikácie, i jej dopad na zdravie ľudí, či životné prostredie si popíšeme ešte neskôr, poďme sa však zamerať na vedecký princíp genetickej modifikácie. Kedže každá bunka, i tie potravinárskych plodín obsahuje DNA, je dnes možné do nej vkladať cudzie gény, pomocou práce s tzv. plazmidmi, mimojadrovou DNA. Celý proces sa nazýva plazmidová implifikácia a využíva sa napr. pre spájanie génov potravinárskych plodín a baktérií, hlavne Bacillus Thuringiensis, teda tvorbu známych GMO potravín od Monsanto.

Je veľmi dobre známe, že ľudstvo stále nepreniklo do všetkých zákonitostí genetického kódu, čiže editovanie i vkladanie cudzích génov z úplne odlišných organizmov. Príkladom inzercie génov baktérií do jedlých potravín je skutočne nepodarenou hrou na bohov, ktorá zákonite musí skončiť smolou a deštrukciou. Otázkou je už len motivácia ľudí, ktorí celý proces uviedli do chodu, či sa jednalo v ich prípade len motiváciu finančnú, alebo aj inú, ešte ďaleko temnejšiu, podobné úvahy však prenecháme iným článkom, či autorom. Faktom však zostáva, že takto modifikované a preukázane vysoko toxické plodiny s obsahom spomínaných toxických látok – herbicídu Glyfosfátu, toxínu Bacillu Th., príp Beta-Exotoxínu spoločnosť Monsanto distribuuje vo veľkom na európsky aj slovenský trh. Hoci sa tieto toxíny poväčšinou relatívne rýchlo rozpadajú, konzumujú ich vo veľkom hospodárske zvieratá v podobe krmiva, ale tiež poľná fauna, vtáky, hlodavce atď, ktoré potom sami trpia na onkogénne ochorenia, či rodia deformovaných potomkov. A nielen plodiny, ale aj výrobky z nich sa dostávajú skoro do každého baleného jedla, kvôli svojej nízkej cene a nenáročnosti na pestovanie, odolnosti voči škodcom. Mnohé domáce spoločnosti vyrábajúce inak poctivé výrobky, vo svojich receptoch používajú ako ingrediencie importované substancie z modifikovaných plodín, napr. kukuričný škrob, lecitín z modifikovanej sóje, múku z upravenej pšenice, čiže pokiaľ výrobok nenesie označenie, nie je asi bezpečné ho zatiaľ na našom trhu nakupovať, pokiaľ vám záleží na Vašom zdraví.

GMO kukurica, najčastejšie využívaný geneticky upravený tovar na našom trhu, hlavne výrobky z nej ako škrob, či múka…

Poďme si preto vymenovať plodiny a výrobky z nich, ktoré korporácia Monsanto a spoločnosti nakupujúce jej tovar a know-how, teda výrobnú technológiu, hlavne čo sa týka herbicídov, distribuujú na európsky, či slovenský trh. Najrozšírenejším artiklom je kukurica, modifikovaná génom onoho toľkokrát spomínaného Bacillus Thuringiensis, ktorá sama produkuje BT-toxín a Beta-Exotoxín. Kukurica, tvoriaca insekticídy sama v sebe, odolná voči rakovinotvorným pesticídom. To znie určite zdravo, ľudia, ktorí predaj podobnej plodiny povolili, sa museli buďto zblázniť alebo nechať zastrašiť, či enormne uplatiť, prípadne alebo oboje. Asi nemusím nikomu pripomínať, že z poľnohospodárskej kukurice sa tiež vyrába krmivo pre zvieratá, ktoré potom ľudia s úsmevom, aj vysokými hladinami pesticídov a toxínov konzumujú, čiže likvidujú svoj pohlavný, endokrinný, tráviaci, či zrejme dokonca vylučovací systém, pretože prvé dva menované systémy sú výskumami preukázateľne zaťažované hlavne Glyfosfátom, pričom tráviaci a vylučovací poškodzujú minimálne spomínané toxíny Bacillus Thuringiensis. GMO zabíjajú doslova, ide o jedovaté látky a toxické sú aj substancie pripravené z nich. Kukurica obsahuje vysoké množstvo sacharidov, používa sa teda pre výrobu škrobu, ale aj bielkoviny, takže je možné z nej vytvoriť aj, za normálnych okolností výbornú, múku. Kukuričná múka a škrob sú jedny z najčastejších surovín v pečive, koláčoch, balených sladkostiach, ale dokonca aj mliečnych výrobkoch, instantných jedlách i niektorých nápojoch. Pre svoju vysokú odolnosť má modifikovaná kukurica a produkty z nej veľmi nízku cenu aj náklady na pestovanie. Ktorú kukuričnú múku, či škrob používa výrobca vášho obľúbeného pečiva, alebo sladkosti? Ak nenakupujete práve BIO, tak je tu vysoká pravdepodobnosť, že modifikovanú. Druhou najčastejšie geneticky upravovanou plodinou vyskytujúcou sa na našom trhu je sója. Jedno z prvých zázračných “superfoods”, strukovina s vysokým obsahom bielkovín. Čo však z toho, keď každá druhá sója na svete je modifikovaná? Takáto sója obsahuje tiež gény baktérie Thuringiensis a príslušné toxíny a tiež dávky Glyfosfátu. Použitie sóje pre jej vysoký výživný potenciál je na potravinárskom trhu viac než široké. V sladkostiach a pečivo sa vyskytuje sójová múka, takisto sójový Fosfatidylcholín – Lecitín, či izolovaná sójová bielkovina. Vo svete sa už objavilo mnoho hlasov, hlavne z radov konzumentov sóje, ktoré si sťažovali na jej toxický, rakovinotvorný efekt v oblasti reprodukčného systému, bol skoro určite spôsobený chemickou interakciou Glyfosfátu, prípadne ďalších toxínov. Iba finančná sila lacného predaja pre niektoré korporácie, drží tak obludné výtvory ako modifikovaná sója, či kukurica, a hlavne tony výrobkov z nich na trhu. Tieto dve zložky sú majoritným artiklom na trhu s GMO, popíšme si však podrobnejšie ešte aspoň dve ďalšie geneticky upravené plodiny vyskytujúce sa na našom trhu.

GMO zemiaky boli prvou experimentálnou plodinou s obsahom toxikotvorných génov Bacillu Thuringiensis, pričom si toto zloženie zachovali dodnes. Ako by to všetko ešte nestačilo, obsahujú nepochopiteľne, vraj pre zlepšenie konzistencie gény z Mole Voskovej – Achroia Grisella. Skutočne nechutné – hybridný hmyzo-baktériovo-zemiakový mutant na Vašom tanieri. Zemiaky i produkty z nich je z vymenovaných potravinárskych artiklov asi najnáročnejšie kontrolovať, preto je najbezpečnejšie nakupovať ich skôr z menších produkcií. Fastfoody, reštaurácie, všetky tieto inštitúcie s obľubou využívajú modifikovanú kukuricu a rovnako tak zemiaky, i rôzne výrobky z nich, spomínaný škrob, alebo aj iné izolované látky. Ešteže geneticky modifikované paradajky od Monsanto toľko “šťastia” nemali. Upravené, nielen génom baktérie Thuringiensis, ale aj génmi severoatlantickej červenej mušle, zrejme kvôli zlepšeniu farebných vlastností, boli pre svoju vraj príliš vysokú škodlivosť postupne vyradené z trhu, alebo skôr pripravené na vyradenie, napriek tomu je možné ich stále z niektorých dovozov v hypermarketoch zakúpiť. Toto sú štyri najčastejšie vyskytujúce sa GMO na trhu, ktorých sa treba vyvarovať, no podobná výstraha môže platiť aj u paprík, dokonca spomínaného lososa. Rizikové nie sú naopak plodiny z krajín, kde boli GMO zakázané ako Británia, Maďarsko, Rakúsko, niektoré krajiny blízkeho východu, či paradoxne aj Poľsko, alebo z krajín, kde je dlhodobo vysoká potravinová kultúra, čo sa dá tvrdiť najmä o Taliansku. Nebezpečné tiež nie sú typické stredomorské plodiny napr.: olivy, kapary, artičoky, či špargľa, americká spoločnosť Monsanto sa zamerala našťastie skôr na produkty využívané v severo- a stredoeurópskej kuchyni, z ktorých vyplýva aj americká, ak v tomto prípade vôbec o nejakej národnej kuchyni môžeme hovoriť. Celkovo však ľudia musia venovať väčšiu pozornosť tomu čo, a odkiaľ, nakupujú, ak nechcú skončiť so serióznymi zdravotnými problémami, hlavne onkologického charakteru. Toto nie je planá výzva výstredných fanúšikov extrémneho stravovania, ale skôr varovanie. Technický pokrok nepriniesol len pozitívne zmeny, ako všetci viete, a neuvážená genetická modifikácia potravín je jednou z tých najhorších. Čo teda môžeme robiť pre zmenu, keď je isté, že väčšina rizikových plodín na našom trhu je modifikovaných a Európska Únia navyše nedávno uzavrela zmluvu o výmene tovarov s USA? Dá sa GMO v strave ešte vôbec vyhnúť?

http://www.2012rok.sk/wp/wp-content/uploads/subory/2013/09/gmo-free1.jpg

Pokiaľ sa chcete stravovať zdravo, alebo aspoń netoxicky, vyhľadávajte podobné značky na produktoch, ktoré kupujete. Kontaktuje predajcov i výrobcov, informujte sa a konajte…

Odpoveď je jednoznačná – stravovať sa zdravo aj v dobe geneticky modifikovaných potravín ešte je možné. Vyžaduje to však snahu, vedomosti a tiež tréning. Študovať zloženia výrobkov, krajiny pôvodu, otravovať predavačky a kuchárov s otázkami o importe a zložení je drina, ale za vlastné zdravie to stojí. Tiež za to stojí trochu zvýšený výdaj na stravu, hlavne ak ste zvyknutí stravovať sa úsporne. Viete ale koľko človeka stojí rakovina? Lieky sú ešte drahšie než zdravá výživa, preto ak sa tu chystáte ešte pár rokov pobudnúť, Vaša voľba by mala byť jasná – nakupovať podľa možností BIO a z krajín neprodukujúcich produkty bez GMO. Bojkotovať producentov a predajcov propagujúcich a predávajúcich množstvo GMO. Žiadne peniaze navyše nestojí osveta, informujte svoje okolie a predostrite fakty o škodlivosti. Zvýši sa dopyt po zdravých potravinách a zníži odber odpadu, toxických produktov. Treba informovať predajcov, dovozcov, lokálnych vlastníkov obchodov malých i veľkých, ktorí si dokážu vypočujú mienku zákazníkov. Žiadajte viac informácií o pôvode produktov, chcite tiež viac zdravého dovozu a výroby. Informujte a kontaktujte spoločnosti, organizovane i v rámci jednotlivcov, každý môže využiť svoje kontakty. Jeden môže informovať svojho známeho – vlastníka továrne pre výrobu jogurtov, že GMO v ich ochucujúcich zložkách treba vymeniť za inú prísadu, ďalší zase môže prispievať svojimi príspevkami o dôkazoch škodlivosti do internetových diskusií, či blogov. Potrebné je kontaktovať aj príslušné úrady ochrany spotrebiteľa, ale organizovane, čo sa týka najmä pestovateľov a farmárov. Upovedomiť treba i príslušné úrady a vládu, každý podľa vlastnej kompetencie. Treba nakupovať BIO, informovať a šíriť osvetu. Tí, čo si nemôžu dovoliť investovať viac do zdravých potravín, majú možnosť aspoň konať, informovať, biť sa za svoje práva na zdravú a výživnú stravu, základné ľudské práva. Aktivita nestojí nič, ale musí byť kumulovaná, organizovaná, pričom zmena nenastane za jednu noc. Konať treba postupne. Každý potrebuje začať sám od seba, potom sa môžeme dočkať masívnejších premien v otázkach spoločnosti, ako sú GMO. Chystáte sa dnes či zajtra do obchodu? Dobre si rozmyslite, čo tam kúpite! Informujte svojich blízkych a tých, na ktorých Vám záleží, o potenciálnom nebezpečenstve tak zákerne skrytom v tom, čo má ľuďom dodávať energiu do každodenného žitia, v potrave. Získavajte a šírte informácie, konajte a požadujte vysvetlenia a nápravu od kompetentných. Gigantická chyba, ktorá nastala v sociálnych štruktúrach, konkrétne v tak dôležitých, ako je kultúra a spôsob stravovania, potravinárstvo, musí byť opravená, pretože esenciálna a priamo na život ľudí vplývajúca problematika nemôže byť ignorovaná. Inak ľudstvo výrazne poškodí, ak nie postupne, s prispením iných faktorov, zničí…

Autor: Peter Vyšehradský

Zdroj: http://www.2012rok.sk/wp/2012/18212-geneticky-modifikovane-potraviny-hrozba-pre-nase-zdravie

44991 Zobrazené celkovo 28 Zobrazené dnes

5 komentáre

  1. „Experimenty na myšiach ukázali, že u samcov táto látka (glyfosfát) interferuje s metabolizmom mužského hormónu – testosterónu, pričom znižuje jeho krvnú hladinu, čo samozrejme pôsobí zhubne.“ –
    Táto téma ma veľmi zaujíma. Žiadam teda autora článku aby konkrétne pridal vedecký zdroj ktorý potvrdzuje toto trvdenie, konkrétne tvrdenie že fosfát glycínu znižuje TST a ďalej vedecký zdroj toho „samozrejmého“ zhubného pôsobenia.
    Ďakujem

  2. http://www.mdpi.com/1099-4300/15/4/1416

    Nech sa páči, tu sa nachádza medicínsky výskum, ktorý obsahuje tieto informácie v oveľa podrobnejšom meradle. Samozrejme v angličtine….

  3. Ďakujem za odpoveď.

    Je to veľmi zaujímavá práca ale vyvodiť z toho také „jasné“ závery ako ste uviedli vo Vašom článku mi príde prinajmenšom unáhlené.
    Citovaný zdroj nie je práve robustný výskum realizovaný opakovanými dvojito slepými placebo štúdiami resp. nie je v súlade s evidence based medicine, čo je dosť dôležité.
    Neviem aké máte vzdelanie ohľadom rozdelenia a dôveryhodnosti vedeckých prác, keď s takou istotou píšte závery z jednej a rozhodne nie vedecky kvalitnej štúdie ,ale odporúčam Vám dôkladne preštudovať túto reakciu.

    http://skeptoid.com/blog/2013/05/04/roundup-and-gut-bacteria/

    • Nie je to zďaleka jediný výskum o GMO, ktorý som videl a hodnotí tieto potraviny zo zdravotného hľadiska pre nás negatívne. Stačí si trošku posurfovať po pubmede, servri, z ktorého som linkoval, pričom štúdie odtiaľ používajú lekári a biochemici z celého sveta. Možno spôsob výskumu v tomto prípade nebol dostatočne relevantný, spolu s ostatnými štúdiami, ktoré sú dostupné však poukazuje na to, čo hovorí aj jednoduchá logika, keď si preštudujete bazálne fakty – že GMO v tejto forme sú pre niekoľko systémov v našom organizme škodlivé. Článok z webu s názvom “skeptoid” vo mne nerezonuje veľmi relevantne ani presvedčivo, ale preštudujem… každopádne cítim z vášho prejavu ofenzívu a skryté zaslepené obhajovanie určitého stanoviska, na základe nejakých mne už neznámych osobných, ideových, či materiálnych predpokladov…

      • Databáza PubMed je naozaj zaujímavá pre vedcov, avšak aj na PupMede sú štúdie kvalitné a nekvalitné. Čiže keď je niečo zverejnené na PubMede neznamená to hneď, že je to niečo lepšie a dôveryhodnejšie.
        Odporúčam Vám hlavne zverejňovať zdroje pod článkom, aby čitateľ vedel aké zdroje používate, aby si ich mohol overiť a aby si nemyslel, že si to autor vycucal z prsta. Možno to na niektorých stránkach, kam uverejníte článok čitateľom nevadí pre ich nižšie vedecké vzdelanie a nízku úroveň kritickosti, ale verte, že kvalitní autori kvalitných článkov sa za svoje zdroje hanbiť nemusia a z vlastnej iniciatívy ich radi uverejnia.
        A na záver. Neobhajujem GMO ale ani ich ešte nezatracujem. Práve preto, lebo je to téma ešte otvorená a kvalitných vedeckých dôkazov na túto tému je žalostne málo.
        Osobne som za neupravované potraviny, ale tvrdiť, že GMO zničí ľudstvo mi príde veľmi naozaj veľmi unáhlené, naivné a momentálne hlavne nelogické hodné maximálne konšpiračných komunít.

        “Hovor vždy pravdu, potom sa nepomýliš.”

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *

*