pondelok , 18 jún 2018
feng-shui-468x606.jpg
Domov > Články > Dušan Redaj: Moje rodičovské skratky

Dušan Redaj: Moje rodičovské skratky

Share Button

rodinkaOdkazujem všetkým deťom (a ľuďom): „Nie ste hlúpe, ani škaredé, nešikovné, zlé, nevychované, či neposlušné!“ Viem to. Veľmi ľahko si viem urobiť skúšku správnosti. Ak niekto povie o mojich deťoch, že sú hlúpe, nevychované, škaredé, nešikovné či neposlušné, pocítim hnev. A hnev cítim vtedy, ak vnímam niečo, čo nie je v súlade s mojimi hodnotami, predstavami, alebo očakávaniami.

Aj ja používam posudzujúce slová. Je to moja skratka. Som naučený veci triediť na „dobré“ a „zlé“. „Zlé“ sú tie, ktoré ma ohrozujú, alebo ich nepotrebujem, a naopak „dobré“ sú tie, ktoré potrebujem a sú pre mňa bezpečné. Tiež som sa naučil, že ak odmietam, kritizujem, posudzujem „zlé“ (napríklad správanie mojich detí) hovorievam, kričím slová, používam skratky (si normálna?, …to čo robíš toto?, to sa ako správaš?, ukľudni sa!…) a ubližujem. V hneve neviem nájsť iné slová, tak použijem skratku. Viem, že moje deti sú ok. Viem, že ich správanie ma niekedy ohrozuje, alebo ho odmietam (napríklad si myslím, že som zlyhal ako rodič, keď sa moje dieťa opije…). Viem, že ubližujem a nie som na to hrdý.

Som na ceste k tomu, aby som vedel rozpoznať svoj hnev. Aby som vedel oddeliť svoje hodnoty, očakávania, predpoklady od toho, čo sa v skutočnosti deje. Aby som porozumel, ako situáciu prežívajú moje deti, či iní ľudia. A aby som vedel s láskou povedať, že to, čo sa deje, ma ohrozuje, alebo to nepotrebujem.

Iste v krízových situáciách (to sú tie, ktoré mňa, alebo mne blízke osoby ohrozujú na živote, alebo zdraví, znamenajú extrémne nebezpečenstvo, alebo extrémne hraničia s mojimi hodnotami, predstavami či očakávaniami), budem pravdepodobne používať skratky a budem sa podľa nich aj správať. Budem sa brániť pred zlým a nepotrebným. No rozhodne to neznamená, že deti sú hlúpe, škaredé, nešikovné, zlé, nevychované, či neposlušné, alebo že by si bez ohľadu na okolnosti nezaslúžili našu bezpodmienečnú rodičovskú lásku.

1211 Zobrazené celkovo 1 Zobrazené dnes

O autorovi Dušan Redaj

Dušan Redaj
Akosi som si odvykol hodnotiť. Aj samého seba. Oslobodil som sa od toho, čo by mohlo byť na mne pre druhých zaujímavé, alebo nezaujímavé. Nechám to na vás. Ak chcete, vyberte si. Dnes, keď píšem tento text, vnímam sa ako človek, ktorý našiel svoju cestu. Prechádzam križovatkami, skúmam, experimentujem, učím sa, riskujem, padám a vstávam, robím všetko pre to, aby som absorboval čo najviac svetla a energie pre objasnenie toho, čo sa vo mne skrýva. Naučil som sa, že ak počúvam, neskrývam sa za umelo vykonštruované fasády a ponechávam ostatným ich slobodu, dokážem svoje okolie vnímať oveľa intenzívnejšie ako kedysi. Keď s inými prežívam ich zmenu, vždy mi prídu na myseľ slová môjho životného guru: „...akoby sa mi otvorilo nebo a ja som tú zázračnosť iného sveta a možností uvidela a cítila sa tým svetom a svetlom neba obliata.“. Uvedomil som si, že nechcem zostať sebec. Dar ktorý som dostal, chcem sprístupniť aj iným. Momentálne žijem prístupom zameraným na človeka (PCA). Ak by som to nazval prácou, pracujem so skupinami, individuálne, osobne i on-line. Pri PCA sa snažím existovať pre iných, zachovať si pri tom vlastnú integritu, učiť sa a v konečnom dôsledku vytvárať facilitujúce prostredie pre uplatnenie potenciálu dostať sa do komplexnejšej formy života. Povedané inak, nachádzam spokojnosť, ak iní v mojej prítomnosti rastú, napredujú, stávajú sa autonómnejšími.

Pridať komentár

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Povinné polia sú označené *

*