sobota , 19 október 2019
Domov > Články > Kto nerastie, ten umiera. Je načase vziať zodpovednosť za seba do svojich rúk.

Kto nerastie, ten umiera. Je načase vziať zodpovednosť za seba do svojich rúk.

Share Button

EnergiaTelevíziu síce nepozerám a k lekárom nechodím, ale napriek tomu mi na internete nemohlo ujsť, v akom veľmi zlom stave sa naše zdravotníctvo nachádza. Či je to zlé, alebo dobré, je skôr uhol pohľadu. Mnohí ste si už všimli, že svet okolo nás sa čistí od všetkého, čo s ním nie je v súlade a dlhodobo nefunguje. Opúšťajú nás ľudia, ktorí nežili v súlade so sebou a s vesmírom, krachujú systémy, ktoré neladia s vesmírnymi zákonmi, štrajkujú učitelia, pretože štát za nich hypotéky nezaplatí a školský systém nevychováva kreatívnych jedincov, ale vychádza z predpokladu, že hodnotenie detí a ich posudzovanie podľa jednotného merítka je v poriadku. Cítite, že svet má jedinú možnosť voľby – neustále napredovať, posúvať sa, lebo kto nerastie, ten umiera a náš systém stagnuje už ozaj pridlho?

Mnohí mi dáte za pravdu, že človek je tvor lenivý. Na to, aby sme pohli zadkom, je treba nám ozaj veľmi veľa pridať do kotla, aby sa nám už nesedelo, ale dobre pod zadkom kúrilo. Preto situáciu, kedy sa veci rúcajú a padajú na dno, možno hodnotiť ako bod zlomu. Bod, kedy nemôžeme padnúť na ešte väčšie dno, kedy nám už veci nebudú ľahostajné a začneme konať. Od seba. Inšpirujme rodinu, priateľov, známych, kolegov,..

Dokedy budeme kupovať potraviny, ktoré sa na ne iba podobajú? Mnohé sa síce tvária na slovenský pôvod, ale okrem názvu v tom tégliku nič slovenské nie je a firmu vlastní zahraničná firma. Modifikovaný kukuričný škrob a glukózovo-fruktózový sirup už zďaleka nie sú to zloženie, ktoré sme za čias nášho detstva poznali my.

Dovtedy budeme budovať okrasné trávniky a kupovať zeleninu v hypermarketoch, kým už z nej ozaj nebude len čistá GMO otrava. Ale potom už budeme musieť konať.

Možno sa začneme zamýšľať aj nad vecami, ktoré sme brali za normálne, ale normálnymi určite nie sú. Že naše deti nosia na tričkách pavúčieho muža a pozerajú nové kreslené rozprávky, kde agresivita prekvitá ako ružová záhrada. Dievčatá majú za vzor polonahé speváčky a potom sa čudujeme, že ich chlapci berú za ľahké devy. Ich sebavedomie a nároky klesajú a potom nechápeme, prečo toľko žien má ženatých partnerov a koľko rodín sa rozpadá.

Ženy, budme ženské. Hrdé na to, že sme ženami. Také nás muži milujú. Nemusíme sa kariérne rovnať mužom. Nemusíme si nič dokazovať. Máme inú rolu. Byť matkou, milujúcou manželkou, šťastnou babičkou. Robiť z domu domov. Buďme našim deťom príkladom a vzorom. Nech nepozerajú na dospelé trosky, ale na ľudí, ktorých správanie a život je pre nich príkladom. Nie speváčka v telke, ani pavučí muž z filmu, ale mama a otec. Možno pokiaľ ich budeme správne viesť, oni raz nebudú ovce, ale ľudskí ľudia so svedomím a zdravou sebaláskou. A možno aj našou záchranou. Deti sú budúcnosť.

Mnohým deťom sa namiesto ich mamičiek venujú opatrovateľky a vychovávajú ich učitelia.  Nikto im však nenahradí mamu. Nikto ich nenaučí láske viac, ako fungujúci vzťah rodičov, láskyplná rodina a milujúci starí rodičia. Milujme svoje deti, vážme si svojich rodičov. Nie je normálne, aby ľudia prežili posledné dni a týždne svojho života v nemocnici a v samote. Nie je správne, aby zodpovednosť za naše zdravie preberali lekári. Oni nás predsa nepoznajú tak ako my sami. Mali by sme naše telo brať ako náš chrám. Vďaka nemu sme na tomto svete. Dbajme o stravu, pohyb, psychickú pohodu.

Nedá mi spomenúť ani voľby. Či už vyhrá ten alebo ten, aj tak je politika riadená zvonka. Alebo žeby naša malá krajina mala ešte nejaké slovo?

Máme ešte celkom slušnú nádej. Voda tečie, pôda rodí. Ďakujem Matke Prírode, Matke Zemi za to, že to s nami vydržala. Držím nám všetkým palce..

 

 

1204 Zobrazené celkovo 1 Zobrazené dnes