piatok , 18 jún 2021
Domov > Články > Ivana Medveďová: Cesta je nádherný nástroj, prostredníctvom ktorého sa naučíme riadiť podľa najpresnejšieho kompasu, aký máme – naším telom

Ivana Medveďová: Cesta je nádherný nástroj, prostredníctvom ktorého sa naučíme riadiť podľa najpresnejšieho kompasu, aký máme – naším telom

Share Button

foto akreditacia_upraveneMnohí sme už svoju ,,cestu’’ našli, iní ju nerpezlivo hľadáme a možno niektorí neukončia proces hľadania samých seba či svojho zdravia po celý svoj život. Nie len o tom sme sa rozprávali s charizmatickou Ivanou Medveďovou, ktorej cesta nakoniec viedla k metóde Cesta. Vďaka jej širokému spektru možností dnes pomáha mnohým ľuďom byť samým sebou, tešiť sa pevnému zdraviu či naplniť ich poslanie, aby ich život bol skutočne taký, aký má byť.

Ivanka, už Vaša zaujímavá práca prezrádza, že ste veľmi inšpirujúca osobnosť. Čo bolo na počiatku Vašej cesty za Vašim krásnym povolaním?

Keď sa obzriem naspäť, k tejto práci smeroval celý môj život. Pamätám si, ako raz moji kamaráti pri mojej odpovedi na jeden test prevrátili očami, že “táto zasa ide filozofovať”. Vtedy som tým trpela, ale nakoniec som musela uznať, že mali pravdu. Všetko, čo sa týkalo psychológie, ma neskutočne zaujímalo. Pozorovať ľudí ma vždy bavilo, zaujímali ma ľudské typy, ako sa ľudia správajú, čo motivuje ich správanie a podobne. Vedela som sa vcítiť do ich uhla pohľadu, čo často spôsobovalo, že som nevedela zaujať vlastný názor. Toto “nepoznanie” samej seba potom bolo impulzom, aby som sa začala vážnejšie zaujímať o to, kto vlastne som a čo tu mám robiť, aby som si ku koncu života povedala, že som nežila nadarmo.

Čo je Cesta? Na akom princípe je táto metóda založená?

Je dokonale komplexná a pritom ohromne jednoduchá. Spočíva vo fakte, že 85% všetkých našich problémov, fyzických, či psychických má svoj pôvod v emóciách. Je to vedecky potvrdený fakt, ktorý na svojej stránke uvádza aj jedna z najrešpektovanejších organizácií v Amerike – Centrum pre kontrolu chorôb.

Ak na vrchole vypätej situácie, ako je šok, trauma, emóciu potlačíme, do nášho krvného obehu sa vyplavia látky, ktoré zablokujú bunkové receptory a to spôsobí, že bunky spolu prestanú komunikovať. Ak tento blok pretrvá, naše telo ochorie.

Ochorením pritom nemyslíme len fyzické ochorenie, ale aj psychické. Naše bunky sa obnovujú. Nielen tie, ktoré môžeme fyzicky vidieť, ako napríklad vyblednutie kože po opálení, ale všetky bunky sa do roka obnovia. Do roka by sme sa teda logicky mali vyliečiť zo všetkých chorôb. Ako je teda možné, že niektoré choroby pretrvajú aj roky? Je to kvôli tomu, že bunky majú svoju pamäť, ktorú si navzájom odovzdávajú.

A Cesta je súbor úžasne praktických nástrojov, ktorými sa dá k tejto bunkovej pamäti dostať, uvoľniť traumatickú spomienku a umožniť tak nášmu telu, aby začalo proces samoliečenia.

Odkiaľ pochádza táto metóda?

Vyvinula ju Brandon Bays na základe vlastnej skúsenosti, kedy sa bez pomoci lekárov vyliečila z nádoru veľkosti basketbalovej lopty za necelých 7 týždňov práve tým, že začala načúvať múdrosti svojho tela. Využila pritom poznatky z mnohých oblastí alternatívneho liečenia, ktorým sa venovala, a vytvorila jednoduchý a použiteľný manuál na to, aby sme sa dostali k príčine, kde vznikol náš problém. V jej knihe Cesta sú uvedené dva kompletné procesy, Emocionálna cesta a Fyzická cesta, ktoré môže použiť naozaj každý.

Čo všetko môžeme Cestou liečiť?

Keďže sa pomocou nástrojov, ktoré v Ceste využívame, dostávame priamo k príčine, vyliečiť sa ňou dá bez preháňania úplne všetko. Všetko niekde začalo a ak sa dostaneme na toto miesto a príčinu odstránime, symptóm potom už nemôže existovať.

Toto je niekedy otázkou jedného sedenia, ale v prevažnej väčšine prípadov je sedení, prípadne práce so svojimi emóciami v domácom prostredí potrebných viac. Každý sme totiž za nášho života prežili viac ako jednu traumu, pričom traumou sa nemyslí trauma, ako ju vnímame my dospelí. Väčšinu tráum zažijeme ako deti a udalosti, ktoré dospelí vnímajú ako banálne, dieťa vníma veľmi silno, pretože v prvých rokoch nášho života nemáme naše rozumové schopnosti na takej úrovni, aby sme sa vedeli zo situácie „vyargumentovať“. Keď naša mama po nás príde neskoro do škôlky, my nevieme, že len mešká, my si myslíme, že ju už nikdy neuvidíme. Keď teda dieťa plače alebo sa bojí, je to preň reálne ťažká situácia, ktorá potom určuje, ako bude vnímať svet.

Ako sa môžeme s pomocou Cesty správne rozhodnúť?

Cesta je nádherný nástroj, prostredníctvom ktorého sa naučíme riadiť podľa najpresnejšieho kompasu, aký máme – naším telom.

V dnešnej spoločnosti sa kladie dôraz na našu myseľ a rozum, ale skúste si predstaviť bežnú situáciu, napríklad hádku. Keď sa s niekým pohádame, naša myseľ nám ponúkne všetky možné zdôvodnenia, od „no to je…., ako si toto môže ku mne dovoliť“, cez „možno to tak nemyslel, možno si to len nahováram“, až po v dnešnej dobe také obľúbené „ja mu odpúšťam“. A po tomto vnútornom monológu si predstavte, že vám zazvoní telefón a vy vidíte, že vám dotyčná osoba volá a dokonca sa s vami chce stretnúť. Ako sa budete cítiť? Aj bez vedomého naladenia sa na svoje telo možno pocítite nával adrenalínu, možno vám zovrie žalúdok, prípadne pri samotnom stretnutí sa nebudete môcť pozrieť tomu človeku do očí, kým si danú vec nevysvetlíte.

Hlava nám teda môže nahovoriť hocičo, ale telo NIKDY NEKLAME. Ono je náš kompas, takto môžeme zistiť, ako danú vec vnímame a podľa toho sa rozhodnúť. Potlačím a budem sa správať ako nič, ako „dobrý človek“, ktorý sa predsa nehnevá a len si tak priložím k ostatnému potlačenému, alebo sa začnem počúvať, vnímať, že možno ma to naozaj zranilo, skúsim preniknúť do miesta, kde pôvodné zranenie vzniklo a poskytnem si tak možnosť vyliečiť sa?

Keď začnete vnímať svoje telo, ono s vami začne komunikovať a v sekunde vám dá vedieť, ako sa máte rozhodnúť. Od zdanlivo banálnych vecí, ako či si dám pomaranč alebo jablko, kde mimochodom telo presne vie, čo mu chýba, až po životne dôležité otázky, ktoré nám doslova môžu zachrániť život. Stačí len spoznať, čo signalizuje áno, nie a možno.

Už dlho mám v pláne pripraviť riadenú meditáciu práve na spoznanie takýchto základných signálov, možno práve tento rozhovor bude impulzom, aby som sa do toho konečne pustila 🙂

Aká je Vaša úloha ako terapeut v procese hľadania Cesty?

Úloha terapeuta Cesty je vlastne len poskytovať bezpečné prostredie, aby sa klient mohol bez obáv ponoriť do svojho vnútra a previesť ho celým procesom tak, aby sa uvoľnilo čo najviac potlačeného.

Každý sme iný, každý vnímame inak a každý máme pozapínané rôzne obranné mechanizmy. Niekto silnejšie, iný slabšie. Je to o vyciťovaní, pokiaľ ešte môžeme zájsť a kam už nie. Je to nádherná práca, pre mňa najkrajšia na svete.

Ako prebieha sedenie a ako dlho trvá?

Sedenie prebieha so zatvorenými očami, aby sme sa ľahšie naladili na svoje vnútro. Je to stav uvoľnenia, pričom ste si v každom momente plne vedomý toho, čo sa s vami deje. Počas úvodného rozhovoru sa nám buď ukáže silná emócia a my môžeme ísť priamo do procesu, teda prechodu vrstvami emócií, alebo začíname naladením, vníman1173642_1411033882458105_1403342941_ním, čo sa v našom tele deje a na základe vnímaného začneme klesať stále hlbšie. Naše telo nám emócie ponúka samé, stačí sa uvoľniť, až kým neprenikneme do nášho Zdroja, k našej podstate. Tú prežívame ako napríklad pocit uvoľnenia, ľahkosti, radosti, ktorý sa potom rozširuje do vnímania lásky, blaženosti, samotného vedomia a podobne. Každý proces je iný, je dobré vzdať sa akýchkoľvek očakávaní a nechať sa len prekvapovať, čo má pre nás tá vyššia sila nachystané. Vtedy to ide najhladšie.

Pri prechode vrstvami sa nám obyčajne spontánne vybaví spomienka, ktorá je vlastne príčinou problému. S tou spomienkou potom pracujeme, necháme, aby sa vyslovilo všetko potlačené. Keď sa toto udeje, spontánne príde k hlbokému odpusteniu, ktoré je na rozdiel od povrchného odpustenia tým kľúčovým bodom, ktorý uzatvára celý bolestivý príbeh.

Proces trvá približne dve hodiny, s praxou potom kratšie, hodinku, hodinku a pol, vždy záleží od témy, ktorá sa rieši a uvoľnenia, s akým sa našim emóciám poddávame.

Akým spôsobom môže naše telo reagovať na naše myšlienky či postoje?

Naše telo na naše myšlienky a postoje reaguje v každom momente. Neomylne nám prekladá, čo ktorá myšlienka spôsobuje. Tak môžeme veľmi presne určiť, či to, čo si myslíme, spôsobuje, že sa cítime dobre alebo naopak zle. Podľa toho si potom môžeme vedome voliť, ako budeme myslieť a konať.

Niekedy na zlepšenie nášho stavu stačí jednoducho odvrátiť našu pozornosť od danej veci, aby sa nám uľavilo, inokedy nám naše telo dáva najavo, že aj napriek našej snahe myslieť inak, konať inak, sa stále necíti dobre. To je potom signálom, že príčina leží hlbšie a bolo by dobré sa na ňu pozrieť, ak chceme, aby sme sa prirodzene začali cítiť lepšie.

Vždy máme totiž minimálne dve možnosti, vlastne tri. Prvá, vyhnúť sa tomu, čo nás trápi. Utekať pred tým, pričom sami pred sebou aj tak neutečieme. Ale môžeme to skúšať, prečo nie :). Druhá, zo všetkých síl sa snažiť, namáhať myslieť inak (tu máme v poslednej dobe veľmi obľúbené afirmácie, ktoré mimochodom nefungujú, pokiaľ s nimi nie je v súlade aj vaše telo) a tretia je ísť priamo do toho, čo nás trápi. Keď to uvoľníme, je to ako bójka, ktorú pôvodne kotva tlačila ku dnu. Buď ju budeme zo všetkých síl dvíhať a namáhať sa, alebo ju odviažeme a ona sama bez námahy vypláva na hladinu

V čom Vám pomohla Cesta zmeniť Váš život k lepšiemu-teda okrem toho, že ste objavili Vaše vysnívané povolanie?

Koľko tu máme miesta 🙂 ? Na vymenovanie by mi nestačilo ani desať strán. Skúsim teda všeobecne.

Okrem zbavovania sa zdravotných problémov a obmedzujúcich vzorcov správania na začiatku jednou z najdôležitejších vecí je, že som začala rešpektovať, ako sa cítim a čo potrebujem robiť. Ak sa totiž stále prispôsobujete, v podstate tým nikomu nepomáhate. Každý cíti, že to nie je úprimné a vy to vnútorne tiež veľmi silno cítite. Pričom keď jednáte podľa svojej vnútornej pravdy, ste oveľa čitateľnejší a každý sa podľa toho môže zariadiť, ako on chce.

Stala som sa otvorenejšou, autentickejšou, sprehľadnili sa mi tým vzťahy s ľuďmi. Tu mám pred sebou ešte veľa práce, ale v porovnaní s tým, aká som bola predtým, je to veľký rozdiel.

Oveľa menej katastrofizujem, analyzujem, to mi bralo množstvo energie, ktorej mám teraz k dispozícii oveľa viac, ako keď som bola mladšia.

Bola som veľký čitár, stále som ležala v knihách a popritom mi utekal reálny život. Teraz ma to do čítania vyslovene nepúšťa a ja som tomu veľmi rada. Dáva mi to priestor vnímať, čo sa okolo mňa skutočne deje.

Čoraz viac nechávam záležitosti nech sa vyriešia sami a púšťam sa do nich až vtedy, keď cítim, že to treba. Vtedy všetko ide hladko.

Takéto zmeny a nové pochopenia sa dejú po každom procese, je ťažké to všetko vymenovať. Je to náročné, keď sa “život deje”, aby som tak povedala, ale bez najmenšej pochybnosti to stojí zato.

Čo Vás napĺňa šťastím a radosťou?

Život 🙂 🙂

Na záver nám ešte prezraďte, akým mottom sa v živote riadite?

„Keď problém má riešenie, načo sa trápiť? A keď nemá, načo sa trápiť?“ Týmto by som sa chcela riadiť 🙂

Veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor 🙂

Ďakujem aj ja, bolo mi potešením 🙂

Viac info nájdete na http://www.ivanamedvedova.sk/

6999 Zobrazené celkovo 1 Zobrazené dnes

O autorovi Zuzana Jančoková

Zuzana Jančoková
Teším sa, smejem sa, milujem a robím to, čo ma baví. Mám rada ľudí a som šťastný človek. No nebolo to vždy tak. Zdravou stravou som dosiahla okrem zdravia a energie aj duševnú pohodu. Šťastie a zdravie spolu úzko súvisia a jedno bez druhého nie je ono. Schopnosť lieciť sa máme v sebe, len jej treba uvoľniť cestu a načúvať svojmu telu. Chcela by som všetkým, ktorí v sebe cítia potrebu vo svojom živote niečo zmeniť, pomôcť cestou inšpirácie.